Juraj Mičko
Past prezident 2019-2020
Sme vďační za Juraja, ktorý bol na tohtoročnom (2020) Medzinárodnom Maratóne Mieru medzi 200 vybratými bežcami a trasu si v oklieštenom režime odbehol.
Ako a kedy si sa dostal k behaniu?
K športu som mal vždy blízko už od skorého detstva, asi ako väčšina detí a mládežníkov. Vystriedal som mnohé športy ale vždy len na rekreačnej úrovni. Od malička ma však rodičia viedli k náročnejšej turistike, najmä vysokohorskej. Obaja rodičia boli totiž vášnivými horolezcami mnoho rokov a Vysoké Tatry boli jedny z najobľúbenejších a častých miest na trávenie víkendov.
Behu som sa venoval len počas základnej školy, neskôr sa vytratil z mojich záujmov. Vrátil som sa k nemu pred cca 12 rokmi, keď som potreboval doplniť k režimu dňa manažérskej práce aj ranné prekrvenie a okysličenie pre zvýšenie pracovného výkonu a udržania si radosti v tvári aj počas dlhých pracovných dní. Môj prvý dlhší beh bol oficiálne polmaratón v Košiciach (MMM v roku 2009), neoficiálne maratón, keďže po odbehnutí prvých 21 km som sa cítil výborne a po dovolení organizátora som odbehol neoficiálne aj ďalších 21 km. To ma pozitívne naštartovalo a ďalšie roky som už behával v Košiciach len maratóny.
Ktorý v poradí bol tento Maratón 2020?
Tento rok bol môj oficiálne 10. košický maratón, okrem toho som odbehol niektoré polmaratóny v mestách, kde som pôsobil alebo k nim mal vzťah kvôli štúdiu svojich detí.
Ako si ho vnímal tento rok?
Tento rok bol naozaj veľmi špeciálny. Iná trať, menší počet bežcov, menšie publikum, určite iná atmosféra. Chýbali síce africkí elitní bežci, avšak aj Slovensko ponúka výborných bežcov a bolo inšpirujúce o to viac vidieť ich fantastické výkony. A v komornej atmosfére mať väčšiu príležitosť sa s nimi porozprávať, zagratulovať im.
Čo Ti behanie dáva?
Behanie je úžasný šport, jednoduchý, nenáročný, dostupný pre široké spektrum ľudí. Od maličkých po naozaj aj seniorov. Takmer každý, kto nemá zdravotné obmedzenia si vie nájsť svoje tempo, svoju dĺžku, svoju frekvenciu. Aj mne pomáha beh nabrať síl do pracovného dňa, zrelaxovať ale aj prekonávať sám seba, premáhať sa a budovať si disciplínu. A často mi prináša nové nápady a riešenia pracovných tém. Verím, že prospieva zdraviu a určite mi napomáha udržovať kondíciu a dobrú náladu aj v bežnom dni, tak aby som ju dokázal šíriť aj v svojom okolí.
Svojim správaním ovplyvňujeme okolie – odovzdávaš túto svoje vášeň aj Tvojim synom?
Som rád, že k behu som doviedol aj svoju manželku a naše 4 deti-synov. Najmladší syn (9 r.) beháva každoročne košický minimaratón od 4 rokov, starší 3 synovia už odbehli niekoľko polmaratónov začínajúc vo veku 16 – 18 rokov. Bolo pre mňa ako otca veľmi dojímavé odbehnúť spolu so synmi polmaratón v Cambridge, kde na univerzite študuje najstarší syn alebo polmaratón v Edinburghu, Škótsku, kde študuje druhý syn. A so všetkými tromi staršími synmi sme si napríklad spoločne odbehli polmaratón v Bratislave.
A samozrejme bolo mojím potešením zaviesť akciu košický maratón s Rotary pre zahraničných výmenných študentov – inboundov. Ukázať im radosť v behu a taktiež mesto Košice a úžasnú atmosféru košického maratónskeho víkendu, najstaršieho maratónu v Európe. Ich ďakovné správy a listy aj po akcii boli výborným poďakovaním nielen mne, ale aj celému tímu, ktorý pomáhal, aj členom klubu RC Košice.
Maratón vs Ultramaratón
Ultrabehy som začal behávať len pred cca 2 rokmi a sú pre mňa väčším zážitkom pre svoju dĺžku a najmä pre prírodu. Horské ultrabehy sú výnimočné tým, že sa beží po poľných, lesných a horských cestách, proste v srdci prírody. Samozrejme som len začiatočník a je pre mňa vždy úspechom vôbec dobehnúť, zvládnuť premáhanie sa v strmých kopcoch. Ale príroda a horské podmienky sú dostatočnou odmenou. Prekrásny bol napríklad beh UltraFatra z Harmanca do Ružomberka cez pohorie Veľkej Fatry, kde celkové prevýšenie bolo takmer 4000 m. Krásne výhľady a úžasná komunita ultrabežcov. Je to menej komerčné ako mestské maratóny, náročnejšie. ale o to viac zážitkové. Môj zatiaľ najdlhší beh bol ultrabeh v Rakúsku (120 km), špecifický tým, že bol síce rovinatý, ale v zime, v januári. Zvládol som ho za 14 hodín a bolo pre mňa zaujímavé bežať aj počas tmavého rána a večera – s čelovkou.
Rozhodne doporučujem pre všetkých, ktorí ešte nezačali behávať a zdravotný stav im to dovoľuje, aby vyskúšali začať s pravidelným behom, našli si svoje vlastné tempo, dĺžku a profil. Nie vzdialenosť a čas rozhoduje, ale radosť zo samotného behu. A tým, ktorí už behávajú, želám, aby im zdravie slúžilo a mohli behávať s radosťou do neskorého seniorského veku.
